audio
audioduration (s) 0.29
22.6
| subset
stringclasses 1
value | source_processed
stringlengths 1
168
| source_raw
stringlengths 1
168
| target_raw
stringlengths 2
202
| split
stringclasses 1
value |
---|---|---|---|---|---|
bribri
|
tö́
|
tö́
|
no no no
|
train
|
|
bribri
|
tö́ tö́
|
tö́ tö́
|
sí , sí
|
train
|
|
bribri
|
tö́
|
tö́
|
sí
|
train
|
|
bribri
|
u̠jú̠
|
u̠jú̠
|
ujú !
|
train
|
|
bribri
|
u̠jú̠
|
u̠jú̠
|
ujú !
|
train
|
|
bribri
|
u̠jú̠ u̠jú̠
|
u̠jú̠ u̠jú̠
|
ujú ! ujú !
|
train
|
|
bribri
|
tö́
|
tö́
|
sí
|
train
|
|
bribri
|
u̠jú̠ u̠jú̠
|
u̠jú̠ u̠jú̠
|
ujú ! ujú !
|
train
|
|
bribri
|
tö́ tö́
|
tö́ tö́
|
sí , sí
|
train
|
|
bribri
|
tö́
|
tö́
|
sí
|
train
|
|
bribri
|
ká̠ tèröl
|
ká̠ tèröl
|
al sexto día
|
train
|
|
bribri
|
ká̠ tèröl
|
ká̠ tèröl
|
al sexto día
|
train
|
|
bribri
|
kò̠s be' ki̠ dawás tso'
|
kò̠s be' ki̠ dawás tso'
|
cuántos años tiene
|
train
|
|
bribri
|
í̠ma̠ be' kiè
|
í̠ma̠ be' kiè
|
cómo se llama
|
train
|
|
bribri
|
se' e's tër idirla
|
se' e's tër idirla
|
así nosotros somos de él
|
train
|
|
bribri
|
se' e's tër idirla
|
se' e's tër idirla
|
así nosotros somos de él
|
train
|
|
bribri
|
é
|
é
|
eh
|
train
|
|
bribri
|
e' dör ie' dawè
|
e' dör ie' dawè
|
ese es la enfermedad de ella
|
train
|
|
bribri
|
e' dör ie' dawè
|
e' dör ie' dawè
|
ese es la enfermedad de ella
|
train
|
|
bribri
|
tè pú
|
tè pú
|
tiro pu
|
train
|
|
bribri
|
tè pú
|
tè pú
|
tiro pu
|
train
|
|
bribri
|
uju
|
uju
|
uju
|
train
|
|
bribri
|
e's irir
|
e's irir
|
asi es
|
train
|
|
bribri
|
e's
|
e's
|
asi
|
train
|
|
bribri
|
no
|
no
|
no
|
train
|
|
bribri
|
e's irir
|
e's irir
|
así es
|
train
|
|
bribri
|
e's
|
e's
|
asi
|
train
|
|
bribri
|
e's
|
e's
|
así
|
train
|
|
bribri
|
kàl wö iene̠
|
kàl wö iene̠
|
en granos
|
train
|
|
bribri
|
kàl wö iene̠
|
kàl wö iene̠
|
en granos
|
train
|
|
bribri
|
e's ie i wà dör
|
e's ie i wà dör
|
así es el asunto
|
train
|
|
bribri
|
e's ie i wà dör
|
e's ie i wà dör
|
es así el asunto
|
train
|
|
bribri
|
bë̂r se' yë̂ar
|
bë̂r se' yë̂ar
|
estarse tranquilo
|
train
|
|
bribri
|
bë̂r se' yë̂ar
|
bë̂r se' yë̂ar
|
estarse tranquilo
|
train
|
|
bribri
|
ká̠ e'tk ë̀
|
ká̠ e'tk ë̀
|
un solo día
|
train
|
|
bribri
|
ká̠ e'tk ë̀
|
ká̠ e'tk ë̀
|
un solo día
|
train
|
|
bribri
|
ú̠jù̠
|
ú̠jù̠
|
uju
|
train
|
|
bribri
|
ú̠jù̠
|
ú̠jù̠
|
uju !
|
train
|
|
bribri
|
tsiö̀ ù batà
|
tsiö̀ ù batà
|
la loma la casa del tucán
|
train
|
|
bribri
|
tsiö̀ ù batà
|
tsiö̀ ù batà
|
en la loma de la casa del tucán
|
train
|
|
bribri
|
u̠jú̠
|
u̠jú̠
|
uju
|
train
|
|
bribri
|
no
|
no
|
no
|
train
|
|
bribri
|
uju
|
uju
|
uju
|
train
|
|
bribri
|
no
|
no
|
no
|
train
|
|
bribri
|
e's
|
e's
|
así es
|
train
|
|
bribri
|
ajá
|
ajá
|
ajá
|
train
|
|
bribri
|
ujú
|
ujú
|
no
|
train
|
|
bribri
|
e'kët
|
e'kët
|
sí
|
train
|
|
bribri
|
e'kët
|
e'kët
|
claro que sí
|
train
|
|
bribri
|
ta̠ bua' i wö̀na̠
|
ta̠ bua' i wö̀na̠
|
se cosecha bien
|
train
|
|
bribri
|
ta̠ bua' i wö̀na̠
|
ta̠ bua' i wö̀na̠
|
y se cosecha bien
|
train
|
|
bribri
|
e's dayë̀ yö̀ne̠
|
e's dayë̀ yö̀ne̠
|
así el mar se hizo
|
train
|
|
bribri
|
e's dayë̀ yö̀ne̠
|
e's dayë̀ yö̀ne̠
|
así se hizo el mar
|
train
|
|
bribri
|
ujú
|
ujú
|
uju !
|
train
|
|
bribri
|
sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠
|
sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠
|
Sibö̀ le dice: véngase para acá
|
train
|
|
bribri
|
sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠
|
sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠
|
Sibö̀ le dice a ella: véngase para este lado
|
train
|
|
bribri
|
kò̠s be' ki̠ dawás tso'
|
kò̠s be' ki̠ dawás tso'
|
cuántos años tiene usted ?
|
train
|
|
bribri
|
í̠ma̠ be' kiè
|
í̠ma̠ be' kiè
|
cómo se llama ?
|
train
|
|
bribri
|
sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör
|
sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör
|
buscamos lo de los no indígenas
|
train
|
|
bribri
|
sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör
|
sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör
|
buscamos lo de los no indígenas
|
train
|
|
bribri
|
no
|
no
|
no
|
train
|
|
bribri
|
ujú
|
ujú
|
uju !
|
train
|
|
bribri
|
ì se'la i yö́ söla i yö́
|
ì se'la i yö́ söla i yö́
|
indígenas con amor bebamos bebamos
|
train
|
|
bribri
|
söla i yö́ sö balo'rila buáala i yö́ söla
|
söla i yö́ sö balo'rila buáala i yö́ söla
|
bebamos la chichita fresca excelente bebamos
|
train
|
|
bribri
|
balo'ri sharila buáala i yö́ söla
|
balo'ri sharila buáala i yö́ söla
|
la chicha fresca la chichita fresca excelente bebamos
|
train
|
|
bribri
|
i yö́ söla i yö́ sö
|
i yö́ söla i yö́ sö
|
bebamos bebamos
|
train
|
|
bribri
|
a̠là̠chkala buáala i yö́ söla i yö́ söla
|
a̠là̠chkala buáala i yö́ söla i yö́ söla
|
chichita espesa excelente bebamos bebamos
|
train
|
|
bribri
|
i yö́ sö
|
i yö́ sö
|
bebamos
|
train
|
|
bribri
|
e' ta̠la ye' e̠' dawèka̠la aláköla sû̠
|
e' ta̠la ye' e̠' dawèka̠la aláköla sû̠
|
entonces yo me levanto como una mujercita
|
train
|
|
bribri
|
sula' sula' ichàkökala
|
sula' sula' ichàkökala
|
para invocar a Sula'
|
train
|
|
bribri
|
kirë̀rma̠ kirë̀rma̠la
|
kirë̀rma̠ kirë̀rma̠la
|
extranjero extranjerito
|
train
|
|
bribri
|
ta̠ e' wö̀ a̠la kë̀la se' aë̀rwala
|
ta̠ e' wö̀ a̠la kë̀la se' aë̀rwala
|
delante de aquél no nos avengonzamos
|
train
|
|
bribri
|
se' töla se'la
|
se' töla se'la
|
nosotros indígenas
|
train
|
|
bribri
|
e' töla ìla aë̀ ijtsèmi̠la
|
e' töla ìla aë̀ ijtsèmi̠la
|
de qué podemos sentir verguenza
|
train
|
|
bribri
|
i yö́ söla i yö́ söla
|
i yö́ söla i yö́ söla
|
bebamos bebamos
|
train
|
|
bribri
|
i yö́ söla i yö́ söla balo'rila
|
i yö́ söla i yö́ söla balo'rila
|
bebamos bebamos la chichita fresca
|
train
|
|
bribri
|
i yö́ söla yö́ söla
|
i yö́ söla yö́ söla
|
bebamos bebamos
|
train
|
|
bribri
|
à kë́këpa i̠'ñe̠ sa' tö mí̠a̠ wë'stela ché ta̠î̠ë
|
à kë́këpa i̠'ñe̠ sa' tö mí̠a̠ wë'stela ché ta̠î̠ë
|
oh ! señor hoy nosotros vamos a decirte muchas gracias
|
train
|
|
bribri
|
ujté tso' ta̠î̠ kabéne̠ tso' ta̠î̠ sa' we'ine̠ si̠à̠rë se' yàmi̠pa sa' we'ike
|
ujté tso' ta̠î̠ kabéne̠ tso' ta̠î̠ sa' we'ine̠ si̠à̠rë se' yàmi̠pa sa' we'ike
|
hay mucho que hablar , se ha dicho mucho , nosotros fuimos abandonados tristemente , nuestra familia nos abandonó
|
train
|
|
bribri
|
e' ta̠ be' wa̠ sa' tso' bua'ë be' sa' kí̠mè̠ke̠
|
e' ta̠ be' wa̠ sa' tso' bua'ë be' sa' kí̠mè̠ke̠
|
por eso tú nos tienes bien , tú nos ayudas
|
train
|
|
bribri
|
e' ku̠é̠ki̠ sa' é̠n a̠ wë'stela chak mí̠a̠
|
e' ku̠é̠ki̠ sa' é̠n a̠ wë'stela chak mí̠a̠
|
por eso queremos decirte gracias
|
train
|
|
bribri
|
be' kiè be' alà kie jesús e' kiè e' ki̠ amén
|
be' kiè be' alà kie jesús e' kiè e' ki̠ amén
|
tú te llamas , en nombre de tu hijo llamado Jesus Amén
|
train
|
|
bribri
|
ké̠we ta̠ sa' tö tsiru' wö̀ tèke̠
|
ké̠we ta̠ sa' tö tsiru' wö̀ tèke̠
|
primeramente nosotros cortamos el fruto del cacao
|
train
|
|
bribri
|
i tsakèke̠ é i ma̠ shkö́wè̠ke̠
|
i tsakèke̠ é i ma̠ shkö́wè̠ke̠
|
lo reventamos eh ! y lo fermentamos
|
train
|
|
bribri
|
síkwa ki̠ të́rulewa̠ ékëpa i mè̠ke̠ttsa̠ dìba a̠ i sìne̠
|
síkwa ki̠ të́rulewa̠ ékëpa i mè̠ke̠ttsa̠ dìba a̠ i sìne̠
|
sobre las hojas que hemos cortado , entonces lo tendemos al sol , se seca
|
train
|
|
bribri
|
e' ta̠ i kukèke̠ i wö̀ppèke̠ ta̠ i wèke̠ tabèchka ki̠ka ékëpa ta̠
|
e' ta̠ i kukèke̠ i wö̀ppèke̠ ta̠ i wèke̠ tabèchka ki̠ka ékëpa ta̠
|
así lo tostamos , lo venteamos , lo molemos en la máquina después
|
train
|
|
bribri
|
blôblô chkà páköl chkà e' mi̠ tsiru' chkà e' mè̠ke̠ka̠ bö' ki̠ka e' ta̠
|
blôblô chkà páköl chkà e' mi̠ tsiru' chkà e' mè̠ke̠ka̠ bö' ki̠ka e' ta̠
|
la masa dulce , la masa de caña , junto a aquello , esa masa de cacao se pone en el fuego entonces
|
train
|
|
bribri
|
e' daléwa ta̠ se' tö i mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts íyi mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts ièka̠ i̠a̠ kiè sìkua tö canela
|
e' daléwa ta̠ se' tö i mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts íyi mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts ièka̠ i̠a̠ kiè sìkua tö canela
|
mientras tanto nosotros le echamos cosas sabrosas como la que los no indígenas llaman canela
|
train
|
|
bribri
|
ma̠ se' tö i kiè e̠ma̠ dlásháwö
|
ma̠ se' tö i kiè e̠ma̠ dlásháwö
|
nosotros lo llamamos jengibre
|
train
|
|
bribri
|
ékëpa sa' tö i tèke̠ shá̠mé̠la ie apà butrèke̠wa̠ sìkua yë́jkuö wa e' wa sa' i wà ta̠wè̠ke̠ bulu'pa a̠
|
ékëpa sa' tö i tèke̠ shá̠mé̠la ie apà butrèke̠wa̠ sìkua yë́jkuö wa e' wa sa' i wà ta̠wè̠ke̠ bulu'pa a̠
|
después nosotros la cortamos en pedacitos , la envolvemos con el papel de los no indígenas , con eso nosotros lo vendemos a las personas adineradas .
|
train
|
|
bribri
|
bueno í̠e̠ se' rè e'ta̠ í̠e̠ sa' yulár wö̀ke̠
|
bueno í̠e̠ se' rè e'ta̠ í̠e̠ sa' yulár wö̀ke̠
|
bueno aquí llegamos donde molemos maíz
|
train
|
|
bribri
|
wè̠s a'r i sa̠wè̠ e' dör sa' bribripa yulár wö̀ e's
|
wè̠s a'r i sa̠wè̠ e' dör sa' bribripa yulár wö̀ e's
|
como lo están viendo , así es como nosotros los bribris molemos maíz
|
train
|
|
bribri
|
sa' a̠ sibö̀ tö ák mè̠a̠t yulár wö́köl ie
|
sa' a̠ sibö̀ tö ák mè̠a̠t yulár wö́köl ie
|
a nosotros Sibö̀ nos dejó la piedra para moler maíz
|
train
|
|
bribri
|
e' kë̀ wa̠ irir ô̠ka mè̠ne̠a̠t yulár wö́k e' ku̠é̠ki̠ sa' tö yulár wèke̠ a̠wì̠ e's
|
e' kë̀ wa̠ irir ô̠ka mè̠ne̠a̠t yulár wö́k e' ku̠é̠ki̠ sa' tö yulár wèke̠ a̠wì̠ e's
|
esto no lo dejó para que muelan la masa de maíz los que no son familia , por eso nosotros molemos el maíz allí así
|
train
|
|
bribri
|
kë́këpa tö i pàke tö sibö̀ wa̠ sa' rë'ka̠ ká̠ dià a̠ ká̠ kièke̠ sula' ká̠ska e̠' sa' ma̠nè̠te̠ ditsö̀wö ie
|
kë́këpa tö i pàke tö sibö̀ wa̠ sa' rë'ka̠ ká̠ dià a̠ ká̠ kièke̠ sula' ká̠ska e̠' sa' ma̠nè̠te̠ ditsö̀wö ie
|
los mayores dicen que Sibö̀ nos trajo a un lugar allá abajo , el lugar se llama el lugar de Sula' , allí nosotros venimos como semilla
|
train
|
|
bribri
|
ditsö̀wö dör ikuö̀wö ése ése ditséwö sa' dör
|
ditsö̀wö dör ikuö̀wö ése ése ditséwö sa' dör
|
la semilla es de maíz , de esa semilla somos nosotros
|
train
|
|
bribri
|
e' ku̠é̠ki̠ mì̠ka̠ sa' tskìne̠ ká̠ kièke̠ sulàyöm e'ta̠ sa' rë'ka̠ se' ie e'ta̠ sibö̀ tö sa' a̠ ikuö̀wö me̠'a̠t ñá̠no̠ katáno̠ sa' a̠ chkö́köl ie sè̠nu̠köl ie
|
e' ku̠é̠ki̠ mì̠ka̠ sa' tskìne̠ ká̠ kièke̠ sulàyöm e'ta̠ sa' rë'ka̠ se' ie e'ta̠ sibö̀ tö sa' a̠ ikuö̀wö me̠'a̠t ñá̠no̠ katáno̠ sa' a̠ chkö́köl ie sè̠nu̠köl ie
|
por eso cuando nacimos en un lugar llamado Sulàyöm , llegamos en forma de humanos , entonces Sibö̀ nos dejó el maíz para comer alimentos duros , alimentos blandos , para alimentarnos , para vivir .
|
train
|
|
bribri
|
e' ku̠é̠ki̠ ta̠ sa' tö î̠ñe̠ ta̠ ikuö̀wö katèke̠ sa' tö mì̠k i̠a̠ nê̠ne̠ e'ta̠ hasta rö mì̠k i sì̠na̠ éjkë e' i̠à̠na̠ ta̠ e' mì̠k se' tso'se̠n
|
e' ku̠é̠ki̠ ta̠ sa' tö î̠ñe̠ ta̠ ikuö̀wö katèke̠ sa' tö mì̠k i̠a̠ nê̠ne̠ e'ta̠ hasta rö mì̠k i sì̠na̠ éjkë e' i̠à̠na̠ ta̠ e' mì̠k se' tso'se̠n
|
por eso nosotros hoy comemos maíz desde que está tierno hasta cuando está seco , para de eso ir nosotros viviendo
|
train
|
|
bribri
|
a̠wí̠ i ùrke̠ a̠wí̠ e' kièke̠ yulár yulár wö̀
|
a̠wí̠ i ùrke̠ a̠wí̠ e' kièke̠ yulár yulár wö̀
|
aquel que se está moliento , aquel se llama masa maíz , muele la masa de maíz
|
train
|
|
bribri
|
sa' sa' ujtö̀ie ta̠ wè̠s sa' sé̠rke̠ e'ta̠ sa' sa' yàmi̠pa i̠a̠ bùsila e'ta̠ e̠' wö́ulâù̠ke̠ ikuö̀wö ö yulár wö́k
|
sa' sa' ujtö̀ie ta̠ wè̠s sa' sé̠rke̠ e'ta̠ sa' sa' yàmi̠pa i̠a̠ bùsila e'ta̠ e̠' wö́ulâù̠ke̠ ikuö̀wö ö yulár wö́k
|
en nuestro , nuestro idioma , como nosotros vivimos , nuestras , nuestras muchachas cuando son jovencitas aprenden a moler granos de maíz o a moler masa de maíz
|
train
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.